Vertikálne farmy - vízia do budúcnosti?

Najnovšie demografické štúdie ukazujú, že v roku 2 050 bude skoro 80% obyvateľstva sveta koncentrovaných v mestách, počet ľudí na planéte sa zvýši o ďalšie 3 miliardy a na uživenie tohoto množstva ľudí konvenčnými poľnohospodárskymi metódami by sme potrebovali približne 10 miliárd hektárov novej pôdy. 

Už v súčasnosti sa na potreby pestovania plodín využíva 80% všetkej pôdy vhodnej na poľnohospodárstvo (https://www.verticalfarm.com/). Možné riešenie tohoto celosvetového problému načrtol profesor lekárskej ekológie na Columbia University Dickson Despommier. Uskutočnil výskum, v ktorom navrhol koncept vertikálnej farmy - teda mrakodrapu, v ktorom by na jednotlivých poschodiach boli dopestované základné druhy zeleniny a ovocia, prípadne by sa tam nachádzal aj chov zvierat /hydina, ryby/. Keďže väčšina obyvateľstva sa bude zdržiavať v husto osídlených oblastiach, je nutné nájsť spôsob ako dopestovať potraviny na čo najmenšej ploche. Podľa výpočtov by jeden 30 - poschodový mrakodrap mal poskytnúť celoročnú stravu pre približne 50 000 ľudí.

V takomto systéme pestovania by boli potraviny dopestované hydroponicky, teda bez použitia pôdy, a tým by sa v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom znížila jednak plocha pestovania ako aj množstvo použitej vody a to až 20 - násobne. Existujú však aj mnohé ďalšie výhody vertikálnych fariem:

• úroda bude celoročná, keďže rast nebude ovplyvnený poveternostnými podmienkami ani striedaním ročných období, rastové podmienky budú zabezpečené umelým optimálnym prostredím,

• množstvo dopestovanej úrody nebudú ovplyvňovať ani možné suchá, škodcovia a iné nepredvídateľné situácie,

• keďže možnosť napadnutia škodcami je vylúčená, ovocie a zelenina budú dopestované v biokvalite bez použitia herbicídov, pesticídov alebo umelých hnojív,

• vertikálne farmy zabránia znečisteniu okolia odpadovými vodami a budú prostredníctvom evapotranspirácie (výparu) túto vodu recyklovať a premieňať ju na pitnú vodu.

• drasticky sa zníži používanie motorizovanej techniky a spotreba pohonných hmôt bude minimálna, nebude nutnosť používania traktorov, pluhov a inej poľnohospodárskej techniky ani nákladných áut na dovoz úrody z vidieckych oblastí do mesta,

• na beh vertikálnej farmy sa budú využívať alternatívne zdroje energie - solárne kolektory, veterná energia, bude sa zberať a používať dažďová voda.

Mestá sa stanú sebestačné pri napĺňaní základných potrieb svojich obyvateľov, a tým by sa mnohé hektáre používané pre konvenčné poľnohospodárstvo mohli opäť premeniť na pôvodné ekosystémy, nerušené pôsobením človeka. Takýmto spôsobom by obyvatelia miest výrazne znížili svoju ekologickú stopu, keďže až 40% ekologickej stopy jedinca tvorí jedlo a energia. Pre porovnanie, v súčasnosti mestá pokrývajú iba 2% povrchu Zeme, ale zároveň vyžadujú 75% zdrojov našej planéty.

Medzi možné negatíva patria vysoké náklady na výstavbu a prevádzku fariem, ktoré sa môžu odzrkadliť na cenách dopestovanej úrody. Takisto je diskutabilná celková energetická sebestačnosť fariem, výhody takéhoto projektu ukáže až skutočnosť. Prvé vertikálne farmy by mali vyrásť vo veľkomestách USA a na ich projektoch sa momentálne pracuje.

zdroj: dolceta.eu

Zdieľať

Zdieľaj článok na facebooku