Produkcia potravín a hlad vo svete

Ste hladní? Máte chuť na dobrý obed? Alebo práve premýšľate o nejakej diéte? Tak potom máte šťastie, že máte na výber. Mnohí ľudia toto šťastie nemajú. Zatiaľ, čo vo Veľkej Británii sa ročne vyhodí niekoľko miliónov ton jedla, na svete trpí až 840 miliónov ľudí hladom a každý deň ich na následky hladu a podvýživy umrie približne 24 000. Oproti tomu v USA trpí nadváhou 127 miliónov dospelých obyvateľov a až 60 miliónov Američanov je obéznych. Napriek tomu, že minulý rok dosiahlo celosvetové pestovanie obilnín svoje historické maximum - 2,13 miliárd ton, zúri na svete potravinová kríza. Ako je možné, že na našej planéte dokážu vedľa seba existovať takéto rozpory? Kde sa stala chyba?

Nárast populácie

Jedným z dôvodov nedostatku potravín je narastajúci počet obyvateľov na našej planéte, spojený s narastajúcimi požiadavkami a životným štandardom ľudí. Zatiaľ, čo každý rok narastie počet obyvateľov približne o 78 miliónov, zároveň sa zmenšuje priestor súčasnej či potenciálnej poľnohospodárskej pôdy v dôsledku výstavby ciest, nových domov, letísk, golfových ihrísk atď. Mnohé intenzívne využívané poľnohospodárske pôdy sú vyčerpané a nedokážu poskytnúť dostatočnú úrodu, dochádza k erózii pôdy následkom výrubu veľkých plôch lesov, púšte sa rozširujú a dochádza k úbytku vodných zdrojov. Na jednej strane teda máme zvyšujúcu sa potrebu nakŕmiť viac a viac ľudí a na strane druhej privysoký životný štandard v ekonomicky rozvinutých krajinách, ktorý nie je z dlhodobého hľadiska udržateľný.

Zvyšujúca sa konzumácia mäsa

Aj keď úroda obilnín sa z roka na rok zvyšuje, iba niečo viac ako polovica je určená pre ľudskú konzumáciu - zvyšok slúži ako krmivo pre dobytok. Toto množstvo by pritom mohlo pokryť celosvetový deficit až 14krát .

Konzumácia mäsa v bohatých krajinách je v porovnaní so svetovým priemerom až o 80% vyššia - v USA pripadne ročne na jedného obyvateľa 137,5 kg mäsa, v Holandsku je to až 160,5 kg mäsa, zatiaľ čo napr. v Indii je ročná spotreba mäsa na jedného obyvateľa len 5,5 kg. Ľudia v bohatých krajinách majú spotrebiteľské návyky, ktoré vyžadujú stále viac pôdy, vody a palív - čerstvé tropické ovocie po celý rok, exotickú kávu, veľké množstvá mäsa a rýb. Zároveň sa častejšie stravujú v reštauráciách, kde sa podávajú prehnane veľké porcie a dochádza k väčšiemu plytvaniu jedlom. K obyvateľom bohatých krajín sa už pridáva aj rastúca stredná vrstva rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, akými sú Čína a India. V Číne napríklad od roku1985 stúpla ročná spotreba mäsa na jedného obyvateľa o 150 %.

Na produkciu 1 kg hovädzieho mäsa pripadne 8 kg obilnín, ktoré by mohli zasýtiť ľudí. Konzumácia hydiny je v tomto smere šetrnejšia, keďže na 1 kg hydinového mäsa pripadnú len 2 kg obilnín. Pri tomto spôsobe využívania úrodnej pôdy na nasýtenie dobytka, je trvalo udržateľný rozvoj nemožný.

Svetový obchod

Obchod výrazne ovplyvňuje svetový systém pestovania a pohybu potravín. Ale voľný obchod, ktorý bol vyhlasovaný za všeliek na svetový hlad, spôsobuje skôr opačný efekt ako sa hlásalo. Najväčší propagátori voľného obchodu a globalizácie - USA a EÚ - sami nenasledujú pravidlá voľného obchodu a to tým, že výrazne dotujú domáce poľnohospodárstvo a umelo stláčajú ceny na export týchto potravín. Zároveň vyžadujú, aby chudobné krajiny príjmali tento dovoz, čo má za následok likvidáciu miestnych drobných farmárov a pestovateľov. Motivujú chudobnejšie krajiny, aby prešli na pestovanie špecializovaných plodín na vývoz, dôsledkom čoho nemajú chudobné krajiny dostatok miestne dopestovaných plodín na nasýtenie vlastných obyvateľov a závisia od bohatých rozvinutých ekonomík. Veľký vplyv na malé krajiny a ekonomiky majú tiež veľké nadnárodné korporácie, ktoré v posledný rokoch vďaka spájaniu sa získali veľkú moc a ich ročné zisky často presahujú HDP mnohých chudobnejších, či priemerne vyspelých krajín. V súčasnosti 90 % svetového obchodu s obilninami ovládajú 3 spoločnosti, spoločnosť Monsanto má pod kontrolou 1/5 svetového obchodu so semenami a tri ďalšie veľké spoločnosti ovládajú 1/2 svetového agrochemického trhu. Berúc do úvahy toto monopolné postavenie, nie je prekvapujúce, že s nástupom svetovej potravinovej krízy narástli zisky u ADM o 36%, Cargill o 128% a veľké korporácie zaoberajúce sa dobytkom zaznamenali nárast až o 475 % od roku 2007 (Holt- Gimenéz: The world food crisis, 2008).

Biopalivá

V 90. rokoch 20. storočia boli biopalivá prezentované ako „zelená“ alternatíva k rope a štáty svojou legislatívou podporovali prechod na používanie a primiešavane biopalív do pohonných hmôt. Rastlinné palivá však nemôžu stačiť našim súčasným a budúcim energetickým potrebám. V súčasnosti sa na biopalivá spotrebuje 100 miliónov ton obilnín, čo predstavuje 5% ročnej celosvetovej úrody. Podľa vyjadrenia Svetovej banky „obilniny potrebné na naplnenie jednej nádrže terénneho vozidla etanolom by stačili na nasýtenie jedného človeka počas celého roka“ . A ešte jeden príklad na ilustráciu - v Británii sa v súčasnosti ročne spotrebuje 37,6 miliónov ton ropných produktov. Náhrada bionaftou z repky olejky by vyžadovala 25,9 miliónov hektárov pôdy, čo je približne o1/3 viac, než celková plocha britskej poľnohospodárskej pôdy. Navyše, ekonomicky rozvojové krajiny ako Malajzia a Indonézia už vyrúbali rozľahlé plochy dažďového pralesa práve kvôli pestovaniu olejových paliem na výrobu biopalív. Takýto trend nie je v žiadnom prípade posunom smerom k menšiemu zaťaženiu životného prostredia a v poslednom čase sa o biopalivách a ich využívaní rozpútali veľmi kontroverzné debaty.

Ako vyriešiť svetovú potravinovú krízu?

Na svete je dostatok potravín pre zdravý a plnohodnotný život všetkých jeho obyvateľov, problém je však v ich prerozdelení a dostupnosti. Existujú však všeobecné riešenia, ktoré by za dodržania určitých podmienok pomohli napraviť túto smutnú realitu:

• celosvetová podpora domácej a lokálnej výroby na základe sociálnej, ekologickej a ekonomickej spravodlivosti a ľudských práv na zdravé potraviny

• stabilizácia a garancia spravodlivých cien farmárom, výrobcom aj spotrebiteľom

• pozastavenie nadmernej výroby biopalív

• navrátenie pôdy maloroľníkom a podpora ich rozvoja

• podpora tradičných prístupov k pestovaniu plodín a chovu zvierat

 • demokratizácia celosvetového obchodu s potravinam

 zdroj: dolceta.eu

Zdieľať

^{Zdieľaj článok na facebooku}